Alkoholik

Zdavím všechny.
Také jsem měla mamku a ta dost pila. Sice ten životneměla úplně o.k. Snad se na ní lepili samé sračky. Nakonec z tolika přecevzetím jak už nebude pít a že ani nikdy nepřestane na trvalo. Se i tak stalo. Po tolika letech se i šťěstí na ni usmálo a je šťastná tak jak si přála a ma to co chtěla a alkohol už nepotřebuje a sem tam si dá a nemá ty psycho pochody. Je normalní a šťastná i bez alkoholu. Tak ho do sebe nemusí lámat aby ji bylo líp. Někomu ten alkihol pomůže překonat težkou chvíle jinak by si to hodili.

ďakujem vám. Myslela som si, že to bude už teraz ľahšie, ale nie je. Hnevám sa na ňu, neviem jej odpustiť. Nie ani tak alkoholizmus, ako to sebectvo a zákernosť. Poštvala proti mne a otcovi celú svoju rodinu klamstvami a sebaľútosťou a robila to roky, nie len počas jej závislosti. Je mi hrozne ľúto aký to bol človek a neviem jej odpustiť, aj ked jediná kto sa tým trápi som ja

Uvědom si, že matka byla psychicky nemocná, možná se trápila víc, než si myslíš, nezlob se na ní.Ubližuješ si jen sobě!

mockingbird napsal:
ďakujem vám. Myslela som si, že to bude už teraz ľahšie, ale nie je. Hnevám sa na ňu, neviem jej odpustiť. ...Je mi hrozne ľúto aký to bol človek a neviem jej odpustiť, aj ked jediná kto sa tým trápi som ja

...odpusti mame aj sebe(!)... inak budeš iba samu-seba trápiť...
(...a úplne zbytočne, nič tým nezmeníš, iba si ubližuješ.)

Mockinbird, mně ta zloba přijde teď a tady přirozená, některé věci jen tak odpustit nejdou, zvlášť jestli ten druhý o to nestál. Jestli Vás to opravdu hodně trápí nebo jestli to bude hodně dlouho trvat, asi by psycholog byl dobrý. Jestli Vás to ale teď nedostává úplně do kolen, nechala bych tomu volný průběh, ono to časem odezní a s maminkou se srovnáte a nějak jí i odpustíte ... já vím, že jako rada je to dost na houby; spíš jsem myslela, abyste se nezačala zlobit sama na sebe za to, že se zlobíte na maminku.

mockingbird napsal:
ďakujem vám. Myslela som si, že to bude už teraz ľahšie, ale nie je. Hnevám sa na ňu, neviem jej odpustiť. ...Je mi hrozne ľúto aký to bol človek a neviem jej odpustiť, aj ked jediná kto sa tým trápi som ja

...odpusti mame aj sebe(!)... inak budeš iba samu-seba trápiť...
(...a úplne zbytočne, nič tým nezmeníš, iba si ubližuješ.)

Ja napsal:
mockingbird napsal:
ďakujem vám. Myslela som si, že to bude už teraz ľahšie, ale nie je. Hnevám sa na ňu, neviem jej odpustiť. ...Je mi hrozne ľúto aký to bol človek a neviem jej odpustiť, aj ked jediná kto sa tým trápi som ja

...odpusti mame aj sebe(!)... inak budeš iba samu-seba trápiť...
(...a úplne zbytočne, nič tým nezmeníš, iba si ubližuješ.)

kolik máš promile?

petrch napsal:
...kolik máš promile?

"Už si sa prebral, Peťuľko?..."

(Ja = 0,000%o/promile/; vs. počítačový troll = 1000%o/ppm/.)

Myslela som si, že to pôjde ľahko, že jej to zabudneme, odpustíme a pôjdeme ďalej, ale narobila strašne veľa zla ešte predtým, ako začala piť a jej rodina nás, jej deti a muža, nenávidí a obviňujú nás z jej alkoholizmu, nadávajú, na pohrebe sa dokonca takticky rozostavili a sledovali nás, ako sa tvárime, čo robíme a všetko nám potom vyčítali. Je to neuveriteľné zlo, primitivizmus a zákernosť a s týmto sa mi vyrovnáva ešte ťažšie ako so životom s alkoholičkou. Ľudská zloba nepozná hraníc. Pritom som si istá tým, že sme k nej nikdy neboli zlí a hlavne otec stál pri nej do poslednej chvíle a mal ju rád, aj napriek zlosti. Odmalička, odkedy si pamätám bol dobrý, nikdy jej nijako neublížil, to práve ona ubližovala rečami aj činmi jemu aj nám, ked sme boli ešte malé deti, ponižovala nás, až sme sa jej odcudzili a potom v neskoršom veku sme si s ňou už neboli také blízke, následkom čoho nás začala neznášať a urobila nám zo životov peklo. Svojej rodine chronicky klamala a oni si myslia, že vedia pravdu, aj keď bývajú stovky kilometrov ďaleko a s mamou sa stretávali raz za niekoľko rokov, majú ju za sväticu a obviňujú nás. Netušia, čo sa dialo za zatvorenými dverami nášho bytu, netušia, že matka nám vykrikovala, že všetkým povie klamstvá a budú veriť jej. Skutočne to aj robila, dokázala to robiť so slzami, ľudia jej verili. Samozrejme len tí, čo ju nepoznali skutočne a čo s ňou trávili málo času. Možno som naivná, ale nerozumiem, kde sa v tej rodine berie toľko zla. Moja matka mala detstvo s alkoholikom, čo ju mohlo poznačiť a v spojení s veľmi slabou psychikou to dopadlo takto. Jej sestra nenávidí svojho manžela, tiež sa snaží stiahnuť svoje deti na jej stranu, zrejme tiež následok nenávisti k otcovi. Mnohí zo zvyšku rodiny sú alkoholici, alebo ľudia poznačení alkoholizmom, problémami v rodine, neverou a podobne. Chcem za nimi urobiť hrubú čiaru v živote a nikdy nikoho z nich nevidieť, pretože sa bojím, čoho všetkého sú schopní. Myslím, že tam až moja predstavivosť nesiaha.