Milada chcela by som Vam napisat, ze ja velmi obdivujem ludi ako Vas. Vzdy mi imponovali ludia, ktori dokazali svoj problem s alkoholom odhalit este v zaciatkoch a nasledne sa ho snazili aj riesit a ze necakali, pokial padnu az na to samotne dno. Je to podla mna o moc tazsie skoncit este v obdobi, ked vam alkohol este az tak vela neberie ako vtedy ked su uz len dve moznosti, smrt alebo zivot. Samozrejme aj ti ludia, co sa potom z toho dna dokazali dostat a zacat nanovo, si zasluzia velky respekt. Muselo to byt velmi tazke. Len obdivovat ich za to, ze dovolili aby sa az an to dno prepili, za to im podla mna az taky velky obdiv nepatri.
Ja som sa prebrala tak v polovici tej cesty, a casto som si v zaciatkoch abstinencie vycitala, ze preco som to uz nestopla davno, ze kolko trapenia som si mohla odpustit a o kolko peknych zazitkoch som mohla mat viac. Ale zas si hovorim, radsej neskor ako vobec
A tiez mi to nastastie nijak neposkodilo ani zdravie a ani hlavu, ale v tomto bode budu samozrejme niektori moji oponenti na tomto fore nesuhlasit.
Toto obdobie mojej abstinencie je pre mna naozaj velmi peknym obdobim, a nie som nejaky slnieckar, ktory vidi len to pekne. Samozrejme ze mi obcas pride este luto, ze si nemozem vypit vinko s priatelmi a pod., ale tie myslenky su naozaj uz velmi zriedkave, kedze u mna tie klady abstinencie rozhodne prevysuju zapory. Nasla som zas samu seba a som celkovo tak jednoducho spokojna a stastna
Takze budem Vam drzat palce, aby ste sa naucili ten stres a prepracovanost riesit inak ako alkoholom a aby ste vcas dokazali eliminovat vsetky spustace. Ste urcite na velmi dobrej ceste, ked ste sa rozhodli problem alkoholu riesit este v takomto zaciatocnom stadiu. Mozno alkoholickou nie ste, ale zas abstinencia este nikdy nikomu neublizila
Teda vo vacsine pripadov