Myslím, že už som to tu písal. Pár rokov dozadu som opäť skončil na psychiatrii. Ráno som vyšiel z dverí izby na chodbu. Na druhom konci vyšiel z izby tiež jeden pán. Bol to môj ujo, ocov brat. To bol šok. Pozerali sme na seba ako idioti. Trvalo kým som sa z toho spamätal. Asi ani on nechápal. Myslím, že mu čoskoro došlo, že tam nie som prvý krát podľa toho, ako sa tam o mňa pekne starajú. Dokonca raz v noci ma dali na krátko na "VIP" izbu(sám na izbe), pretože potrebovali fleka pre nového pacienta. No a nikto normálnejší tam asi vtedy na psychiatrii nebol
.
Ale podarilo sa mi stretnúť na psychiatrii aj bývalého kolegu z práce. To bolo pred 9 rokmi. Ten bol v pohode. Aspoň bolo s kým pokecať potom. Kolegovia v práci asi nechápali, keď sme sa rozprávali a hodnotili sestričky na psychiatrii. Asi v zmysle "Pre boha, dvaja blázni"
No a pár týždňov dozadu som tam stretol na PALke iného bývalého kolegu spred 20 rokov z inej práce.
Ale sú to spočiatku zvláštne pocity stretnúť v takej situácii niekoho známeho. V prvej chvíli zmätok v hlave. Nevedel som ako sa zachovať. A potom mi nejako došlo, že je v podstate na tom rovnako ako ja. Vo všetkých 3 spomínaných prípadoch nás spájal alkohol. Nejako sme našli postupne spoločnú reč. V AA platí pravidlo anonymity. V mojom prípade také pravidlo neplatilo. Neviem či to niekomu povedali vtedy a dnes je mi to už jedno.
U mňa asi Michale veľa veci asi došlo vekom. "Zmúdrel" som
Ty si ešte mladé ucho, život pred sebou. Sám si urči priority. Čo môžeš na AA získať alebo stratiť? Čo by sa zmenilo na tvojom rozhodnutí nepiť, ak by tam bol niekto známy? Mohla by to pre teba byť aj výhoda. Ja by som aj z na prvý pohľad nepriaznivej situácie sa snažil vyťažiť maximum dobrého pre seba. Napríklad jeho skúsenosti. Ale rozhodnutie o tom, či tam pôjdeš je len na tebe. Tu sa tomu každý bráni ako čert krížu.