Alkoholik

Škvár-Bukowski autobiografické v 1. osobě,
Tiché dny v Clichy - Henry Miller-autobiografické z meziválečné Paříže

Škvár je kniha. Je pravda, že som ju čítal dávnejšie, ale vtedy mi neprišla ako autobiografická, ale možno len môj pocit. Je však pravdou, že bola výrazne iná ako predchádzajúca tvorba, podobne ako Kapitán odišiel na obed. Cítiť tam už akési bilancovanie. Každopádne Škvár je skôr avantgardná a trocha uletená detektívka. To iné diela sú už iné peklo, to pitie bola iná deštrukcia. V jednej poviedke ako mu lekár v nemocnici povedal, že ešte jedno pivo a umrie a on sa vyberie hneď do prvej putiky, dá si ho a končí to slovami hneď je svet krajší. Bukowski, génius a básnik, v podstate alkoholik, výnimka z pravidla, jeden z milióna, ktorému sa podarilo ako tak remizovať s chľastom, kým ostatných to vždy skôr či neskôr zabije

Keď sme pri Bukowskom, tak z filmoch o Chinaskim asi najznámejší a najlepší je Barfly - Vysedávanie po baroch, ktoré často končia bitkou, inak ostatný čas zháňanie chľastu a sem tam aj niečo napíše. A začnú sa biť o neho dve ženy. Ale on vie kde patrí. Najbrutálnejšia scéna a priznám sa, že to bola inak pekelná vsuvka, keď tam prišiel ten dedko a pil tú polku pomocou kravaty. Ako si ju elegantne uviazal a šup.
Faktótum - chvíľami som si zvykal na herca, ale bolo to už dávno, ale niektoré momenty zábavné.
Príbehy obyčejného šílenství - nepáčilo sa to ani samotnému Bukowskému a ani sa mu nečudujem, hlavná postava mi nesedela. Nefungovalo to. Nebolo to ani moc zábavné.
Born Into This - vlastne dokument. Pre fanúšika povinnosť.

Ešte ma napadajú dva české filmy a to Ikarov pád a Tažní ptáci.
Ikarov pád - pekný názov. V podstate tu je zachytený moment človeka, kedy sa to láme a práve vtedy človek buď prestáva piť, alebo sa zabije. Jeho pitie je už dosť na hrane, možno za ňou, ale podstatné je, že si uvedomuje, že to nie je v poriadku. Vlastne to je to prvé, uvedomiť si, že to čo robíme, nie je v poriadku. P. Menšík to zahral super, tie klasické monológy ako prestane a zmení sa, to poznáme. Ale dá sa to. Celkovo však film radím skôr k takým lepším, výtku mám, že p. Kára, je ešte vcelku štramák. Mi utkvelo v pamäti ako prišla tá synova frajerka a že hovorí a akom je zlom stave. No... tak toto bol ešte (myslím fyzicky) dosť luxusný výzor.
Tažní ptáci - pokračovanie v liečebni, už to bolo slabšie. Inak tie socialistické liečbne mi prišli ako mučiarne. Príkazy, zákazy, nie som si istý, či to pomáha. Vy musíte pracovať s dušou, aby znova našla pokoj, aby sa tie jazvy ako tak zahladili, nie ešte prehĺbili

Štamgast s Faye Dunaway a Mickey Rourke(výborný i ve Wrestler) složený z Bukowskiho povídek o jeho alteregu Henry Chinaskim s jeho příběhy z okraje společnosti po barech a po rvačkách v nich. Nehledě na přirozenou sdílenou zvědavost publika po postavách v sociálně tíživém prostředí jako žánru vzbuzující zálibu beatnické generace amerických autorů a jiných v hrdinech literárních děl a filmových předloh na okraji společnosti, kteří si žijí jakýsi nonkonformní život těžko by jej někdo chtěl žít reálně. Jde o fikci umižňující publiku unést se iluzí z pohodlí domova o neutěšeném životě o kterém se zajímavě čte nebo se dobře sleduje ve filmu,hůře se však žije ve skutečnosti. Autoři byli často z bohatých rodin(další podobný Burroughs) a "prožít si to" měli jen jako uměleckou inspiraci Stanislavského metodou narozdíl od skutečných předloh hrdinů, kteří si sami sobě moc nezáviděli a závislost a neutěšený život si nevybrali, spíš do ní spadli či si je vybrala sama v jejich sociálně slabém prostředí a době a geniích locci s romantickým nádechem pro mladé či dobovou atraktivitou pro cílové publikum autora. Německy to má správný duch doby zeitgeist a tedy cicflajš dokoukatelnosti , osobitý ráz, pikantnost, kontrast s běžným "nudným zajištěným životem" a posteriori nažitým autorem i nádech nostalgie pominulého minula zajímavé epochy duchu doby a génia locci předlohy díla. Zvláštní fluidum, bez šance na pomíjivost, předurčenost neodvratitelného konce ztroskotanců dna společnosti propíjející se k smrti" na podzim života nezajištění,"ale z vnějšku publika působící koukatelným způsobem co nepostrádá šarm a soucítění s dobře autorem vystavěnými postavami díla. Nepopisují se již ty negativa a logické chvíle různých debaklů a zdravotních kolaps postav. Taková postava by nebyla umělecky přitažlivá. Takže pitky jsou líbivě a humorně líčeny, po nich následuje jen další pitka. Jde o jedince co jsou v rozpuku závislosti, dno již líčeno nebude i když reálně logicky čeká na většinu hrdinů děje. Samotný Charles Bukowski v pořadu Apostrophes o literatuře ve fr. tv málem vracel z alkoholu do studia doneseného alkoholu co tam konzumoval již opilý natolik, že předčasně odešel z pořadu a "nezklamal" nonkonformitou a názorem na literaturu a své příznivce si získal.
Reklama na alkohol to tedy není. Stačí si domyslet, že skutečnost se od literární stylizace bude asi trochu lišit obohacena o zkušenost s realitou od které se fikce snaží sice vžít, ale i umělecký odpoutat pro atraktivnost a přízeň publika.

Áno, mnoho spisovateľov knihy plné pijáckeho nihilizmu berú len ako marketingový ťah a žijú si ako v bavlnke. My však čo čosi za sebou máme, niekedy dokážeme medzi riadkami vycítiť, či autor vie, o čom píše. Nie je to reklama na alkohol. Bukowski je prípad sám o sebe, unikát. Svojim spôsobom ukážková poviedka o zenovej svatbe je skôr varovanie, ale na druhej strane som sa nemohol prestať smiať, čo tam predviedol. Prasák jeden. Jeho literatúra je trpká i humorná zároveň, jeho pitie je niekedy aj plné zábavných historiek, ale dosť často cítiť akési varovanie. Ruku na srdce, asi každý z nás zažil sem tam aj zábavné momenty, avšak nikto nemohol vedieť, že sa to zmení v utrpenie. Tak zas dúfam, že to už je za nami. Ale sem tam človek pospomína, výnimočne, lebo zas nebolo to stále len vyložené peklo. Že Bukovski si trocha primýšľa je jasné, ale že to chlastanie má v krvi a fakt si s ním niečo prežil som si utvrdil práve tým vystúpením vo francúzskej televízii. Nemohol som uveriť, dnes by to asi neprešlo. Nielen, že tam bol totálne namol, ešte tam obťažoval a snažil sa obchytávať a sťahovať sukňu tej prísediacej diskutujúcej spisovateľke a údajne, keď ho odvliekli preč, ešte vytiahol vreckový nožík na ochranku, za čo ho spacifikovali. On fakt tak žil. Jeho literatúra nie je oslavou alkoholizmu, ale skôr popisom jedného zápasu s tým Démonom. Výnimka potvrdzujúca pravidlo. Kým normálneho človeka by také pitie skôr či neskôr zničilo, on ako tak remizoval

INA má ještě záznam Bukowského, dávám sem link pro zajímavost, mluví v angličtině.Každopádně Bukowského moc zmáklého nemám, patrně to na mne ještě čeká, ale bez toho alkoholu, mám dojem, že byl docela filosof a pro Evropana právě zajímavý a nadčasově moderní. Třeba jsem našel toto video

www.youtube.com/watch?v=eMTDAHK-tkE
a zde APOSTROPHES na téma
(Na okraji společnosti
Co je marginalita?)
www.youtube.com/watch?v=1xqD-Qh1Zx0

toto je odkaz ako diskutovali. Pridávam odkaz, kde ho vyprevádzajú z TV, jednoducho mal štýl
www.youtube.com/watch?v=r_FmMqMu_9k
Premýšľam možno zaviesť čisto vlákno k Bukowskému, keďže je o čom písať. Kto nečítal, nepochopí. Idem znova celé dielo prejsť, tentoraz s čistou hlavou. Vlastne knihy som vždy čítal triezvy, ale neabstinoval som celkovo. Teraz, keď abstinencia úplne človeku zmení priority a pohľad na rozličné aspekty života, bude to zaujímavé prečítať to celé znova, ale už s iným pohľadom na život.
V jeho dielach filozofia aj je. Ale nie tá umelá, intelektuálna, univerzitná a teoretická, ale živočíšna, pudová a často jasne vidí veci aké sú, len si to nechceme priznať.

Ešte by som pridal štyri zo sveta.
Západakov - ten austrálsky z roku 1970. Také dosť dusné, špinavé a depresívne a možno "veselé" zároveň. Jednoducho lial do seba pivo, s cudzími niekedy vyvádzal a nevieme vlastne prečo. Len tak. Strašne zvláštny film.
Stratený víkend - musíte piť. Za každú cenu musíte piť. Poznáme.
Chľast - s týmto filmom mám jeden problém a celkovo dosť zmiešané pocity. Pozitíva sú ako na jednej postave ukázal, ako sa to dá skončiť dosť nešťastne a hlavne ukázal, že kontrolované pitie je mýtus. Sú ľudia, čo to dokážu, ale skôr výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. A to znie, že to nedopadne dobre. Na druhej strane, film celkovo a hlavne koniec vyznieva, že vlastne pitie je fajn. Hlavne u mladých a s týmto som už mal problém. Ale ok, filmy treba brať ako formu umenia, vyjadrenie sa umelca a nie ako zdravotnícky dokument.
Rumový denník - toto je skôr komédia, celkom príjemná a rum a alkohol tu až tak nie je hlavná téma, ako by sa mohlo zdať. Ale ako sa ráno zobudil, vypil bar a nalieval sa tými lahvičkami v aute. Jo, to poznám, ako by som videl seba pred piatimi rokmi. Inak ako ten šéf prišiel za ním a ukazoval mu účet, že ako dokáže niekto toľko vychlastať lahvičiek