Alkoholik

Zdravim vas vsetkych. Idem si poradu. Po niekolkych rokoch pitia ma moje dospele dieta odmieta a zatial zije, a v puberte zil, u otca, radsej. Teraz mame latentny vztah, vlastne ziadny, aj ked sa snazim abstinovat, chodit na sedenia, uz mi neveri. Sprava sa ku mne ako k niemandovi, i ked sa snazime obaja aspon telefonicky slusne komunikovat, alebo ked sa stretneme na rodinnej oslave. Uz mi povycital mnoho veci, ako uz so mnou nechce byt v kontakte, ze som hrozna matka. Nato sme zacali navstevovat spolu psychologa, aby sme si k sebe nasli cestu. Vsetko sa tam povedalo. Do prace som ale chodila, ked bol u mna na striedavej, som si ale mnoho x od stresu vypila. Vtedy sme sa skoro vzdy pohadali, lebo mi vycital, preco som ho dala do tej skoly, na taky sport, ze som mu pokazila dectvo, lebo som sa s muzom rozviedla, ked bol maly (zavislost ineho druhu, bol par x na lieceni, teraz je cisty) a syn si v puberte vypytal striedavku. Lenze utiekal sa viac k otcovi, tam sa nemusel ucit, dovolil mu hrat donekonecna hry, mohol zanechat sport a ja som to nevedela ovplyvnit a zacala tu bolest a jeho odchody zapijat. Do toho stresujuca praca a tak to slo z kopca.
A teraz sa pytam, da sa tento vztah este zachranit???
Vzdy som pri nom stala, podporovala ho v studiu, i hlavne financne, snazila som sa mu dat prve i posledne. Len jedna vec, dolezita, ho odo mna nadobro odlakala - alkohol. Teraz ide studovat do zahranicia a ja ho uz tak "casto" vidat nebudem. Prosila som ho, ci by sme sa aspon teraz cez leto mohli castejsie vidiet, ale on uz len tak znudene odpovie, ze ved uvidi... Ublizila som mu mojim pitim, neznasa to a neviem si to odpustit a ani si nikdy uz neodpustim. Nevedela som byt silna a riesit problemy inak. Tak som sa utapala vo vine.
Prosim, mate niekto podobnu skusenost? Dal sa vas vztah s dietatom do poriadku, ked ste zacali abstinovat? Je tu prazdna detska izba a syn ma uz svoj zivot a mna to tak boli, ze som tolke roky, ked utekal k otcovi, premarnila alkoholom. Mala som byt silnejsia...