Alkoholik

Renata, ale ja si myslim, ze ked niekto povie, ze mu je lepsie bez alkoholu a ze ma krajsi zivot bez neho, tak mysli konkretne na seba. A samozrejme, ze to porvnava s tym zlym co ku koncu s alkoholom zazil a preco sa vlastne rozhodol aj abstinovat.

Ja proti alkoholu ako takemu nc nemam. Ved ludi co ho vie konzumovat, tak tym prinasa to dobre a nie zle, preto ho pit mozu.
Ved ako sa hovori je to dobry sluha a zly pan. Nad nami zial uz mal tu moc, ze bol nasim panom a uz nam viac nechcel sluzit a robil si s nami to co sa mu zachcelo.

My kvartali zial neviem pit s mierou a nikdy to vediet nebudeme, tak co nam ostava? Akceptovat to a zit si svoj zivot aj bez neho.

Ale vobec to neberiem tak, ze alkohol je nieco hnusneho a teraz budem rad radom vsetkych od neho odhovarat. Je to jed len pre nas, co sme ho neveli ovladnut a my sme si to nevybrali, ale nema zmysel sa trapit tym co ovplyvnit alebo zmenit nemozme. Aspon ja to mam tak, ze keby si zacnem hovorit preco prave ja a zacnem zavidiet vsetkym ostatnym, ze oni mozu a ja nie. Tak to je uz len krocik k sebalutosti a odtadial to uz nie je ani daleko k opatovnemu pitiu.

A uz som pisala, ze ja nelutujem ani tie roky co som pila, nic strasne sa az take nestalo, az na tie hanby a ku koncu uz aj psychicke problemy. Ale bolo fajn a bolo aj vela srandy. Zial ku koncu uz nie a na zaciatok to vratit uz bikdy nejde, teraz by to bolo uz len zle, tak co sa budem tym teraz trapit. Zmenit to nemozem. Tesim sa z toho, ze teraz mi je uz zas fajn. S alkoholom mi uz dobre nebolo, takze mi za nim uz luto nie je.

Ma napadlo prirovnanie k milostnemu vztahu, ktory sa casom zmeni na peklo. Najprv je to vsetko krasne, ale potom sa to zacne rucat a postupne uz to vsetko pekne odide. Tak kazdy je nakoniec stastny, ked sa z takeho vztahu dostane, aj ked to nie je jedonuche, kedze zazili spolu aj vela peknych chvil. Tak ako my s alkoholom
Takze clovek na to pekne potom spomina s laskou, ale nechce znovu zazit to peklo co bolo uz ku koncu a preto sa k tomu partnerovi uz radsej nikdy nevrati

Diky Renato aj ty si urcite velmi fajn zenska a to ze si dokazala 8 rokov abstinovat, tak to si zasluzi len respekt a uctu.

Vies ja som ten typ, co potrebuje logicke vysvetlenia a zdovodnenia. Nestaci mi, ked mi niekto povie je to tak a hotovo a ty to musis akceptovat. Musim vediet aj preco.

Preto som si to tak vsetko postupne vyskladala a zdovodnila a zapadlo mi to do seba ako puzzle. Mozno sa aj vo vela veciach mylim, ale dolezite je, ze ja som s tym stotoznena a je mi takto fajn a nemusim sa uz trapit otazkami.

Chapem ten pocit odlahcenia u teba. Lebo aj mne odlahlo, ked mi to odrazu vsetko zacalo davat zmysel. Naozaj sa mi ulavilo a tak nejak vnutorne ma to oslobodilo.

Dovtedy som sa len trapila tym, ze preco prave ja neviem pit a ostatni ano. Kolko razy sa ma pytali priatelia.
" Boze Kira ved ty si tak silna a inteligentna, tak preco si nevies povedat dost po dvoch poharoch a musis sa uplne dorazit?"
A ja som im na to nevedela odpovedat, len som to skusala znovu a dufala, ze casom to pojde. Ze ved ked to dokazu oni, tak preco ja nie.

Teraz im uz odpovedat viem a uz sa necitim menejcena co sa tyka ovladania konzumacie alkoholu. Proste som sa narodila s tou abnormalnou reakciou na alkohol a nemohla som to nijak ovplyvnit. Ja som sa k tomu neprepila, mala som to tak od sameho uplneho zaciatku. Len s tym, ze na zaciatku mi to neprinasalo take problemy ako ku koncu. ved sme sa opijali cela partia, takze som si nemyslela, ze ja mozem mat nejaky problem.

Co sa tyka posielania k AA. Uz som to tu tiez pisala, ze vela ludom mozno pomozu. Ale nie sme vsetci taki isti a mne by asi nepomohli. Ja neverim tomu, ze nejaka vyssia sila moze ovlyvnit ci sa napijem alebo nie, verim v tomto len sebe. A to nie je nedostatok pokory. Respekt k alkoholu mam a aj uznavam AA za to kolkym ludom dokazali pomoct, ale neverim ze su vhodnym typom terapie uplne pre kazdeho. Preto som sa tu spociatku dost aj hadala, nepaci sa mi, ked niekto niekomu nieco prikazuje v zmysle - okamzite prestan pit, lebo skoncis uplne na dne. Aspon na mna nikdy nic take platit nemohlo.
Ja som skor za to logicky dotycnemu vysvetlit, co sa s nim deje a ake rizika mu hrozia a je uz len na nom a na jeho uvahe ako sa rozhodne a ci tie rizika podstupit chce alebo nie. Ale to pisem samozrejme o ludoch, ktori este nie su v nejakej tazkej faze alkoholzmu, a este dokazu pomerne normalne fungovat a su schopni pouzivat aj mozog. Samozrejme pre takych co uz su na tom velmi zle, je jedina spravna rada poslat ich okamzite do liecebni alebo aspon na tych AA. Ti uz sami prestat nedokazu.

Ale sem nepisu len taki ludia, pise sem dost ludi, co su na tom priblizne tak, ako som bola ja, ked som si uvedomila, ze mam problem, ale ten problem mi este nejak vyrazne nezasahoval do zivota. A myslim si, ze v tejto fazi je este tazsie prestat, ako ked je clovek uz na uplnom dne, potom je to uz len hop a trop. A clovek v tejto fazi, ked este nie je uplne na dne, potrebuje nejaku silnu motivacu, aby prestal. Nestaci mu povedat, ze je alkoholik a vela riskuje. On sa totiz alkoholikom este neciti a musi sam pochopit, ze aj ked sa nevala v priekope alebo vo svojich vykaloch, tak tym alkoholikom zial je a ze je to progresivna nemoc, ktora sa nikdy zlepsovat nebude a moze sa len zhorsovat.


Tak sa Renato zatial maj a som naozaj stastna, ze sa ti podarilo vela veci pochopit a ze vdaka tomu sa citis lahsie a lepsie

A velmi pekne si to prirovnala aj s tou mladostou. Cloveku je za nou smutno, boli to pekne roky, ale vie, ze sa uz nikdy ta mladost vrat nemoze. Tak na co sa s tym trapit, nic dobre by nam to neprinieslo.

V AA se říká:Přestat pít nestačí, musí se také uzdravit duše, najít pokoru, vážit si života, maličkostí.Bez alkoholu mně je krásně, kdyby ne, tak piju, ne?Veselo s berličkou alkoholu, a smích bez alkoholu je velký rozdíl.Mám to štěstí, že se směju od srdce, ráda, a opět, proto tvrdím, že bez alkoholu je krásně.U mně.