Ahojte vsetci, ja uplne uhlasim s Krtkom. Podla mna to utesovanie sa po recidivach na tomto fore v poriadku nie je a je to kontraproduktivne.
Ja, ked to tu citam, mam potom z toho casto taky neprijemny pocit, ze recdiva je vlastne uplne normalna a to, ze ja som ju este neabsolvovala je vlastne nenormalne a ze skor ci neskor to urccite pride, a ze hadam by bolo najlepsie sa zas napit, aby som tom mala co najrychlejsie za sebou a mohla pokracovat v abstinencii.
Ale ja toto nechcem a aj ked statisticky zrecidivuje vacsina, tak sa predsa nebudem riadit tymito statistikami. To by som na zaklade toho, nemala ani skusat abstinenciu, kedze len male percento alkoholikov, dokaze prestat pit.
Takze chranme si nasu abstinenciu a tesme sa z nej. Ja uz tiahnem na piaty rok bez alkoholu, ale este stale sa dokazem z toho tesit ako male dieta.
Samozrejme, ked sa ta recidiva uz niekomu pritrafi, tak musi spravit vsetko pre to, aby to zastavil co najskor a som presvedcena, ze Stopka to dokaze. Ale tie jej vycitky su normalne a musi si prejst aj tou fazou. Ja by som si to vycitala urcite tiez.
Co sa tyka jej manzela, ja by som ho tak prisne nesudila. Musime si uvedomit, ze to, co my alkoholici vieme, normalny konzument pochopit nedokaze. Oni to maju inak.
Aj mne obcas priatel este ponukne vino a ked sa ho spytam, ci chce, aby som zas zacala pit, tak povie, ze samozrejme, ze nie, ze on je velmi stastny, ze nepijem, ale ze ved on to myslel tak, ze dat si len trochu s nim a nie sa zas zacat opijat.
Ked m to cele vysvetlujem, tvrdi, ze to chape, ale naozaj pochopit to podla mna nedokaze nikdy. Nedokaze pochopit, ze ten prvy pohar by bol pre mna len zaciatok a nedokaze pochopit tu obrovsku tuzbu co by ma potom prvom dusku pohcytila a pila by som dovtedy, az pokial by som sa uplne nespila do nemoty, toto mozme pochopit len my.
Mna nikdy nezaujimal nejaky pohar vina alebo jedno alebo dve piva, Ja ked som zacala, tak potom som uz nemyslela na nic ine, len vypit toho co najviac.
Ja uz bazenia nemavam skoro vobec, ale presne si uvedomujem, co by sa dialo, keby si dam ten prvy pohar a preto ma take myslenky vobec nepokusaju.
Ale on to berie tak, ze mame pohodovy vecer, on popija dobre vinko a citi sa super a a bol by rad, keby to zdielam s nim, ale ja viem, ze to uz mozne nie je a nikdy uz nebude.
A nie je mi to uz vobec luto, prijala som moj alkoholizmus v celej jeho hlbke a preto sa mi ta abstinancia zda uz taka jednoducha. Uz nebojujem, ten boj je vycerpavajuci a dlhodobo ho nikto nevydrzi.
Takze drzte sa vsetci a hlavne ty Stopka. Ja viem, ze ty to das lavou zadnou a budes mat o jednu skusenost viac